Detský letný tábor, júl 2016

Začiatkom júla 2016 sa najmenší členovia tohto zboru vybrali NA CESTY. Tak ďaleko to až nebolo, ide skôr o tému detského tábora. Už aj deti vedia, že existujú 2 cesty, na ktoré sa môžeme vydať, úzka cesta a široká. Hovorí o tom Pán Ježiš v Biblii a sľubuje, že úzka cesta vedie do Kráľovstva Božieho a že nás na tej ceste bude sprevádzať On sám. A keďže každá cesta má svoje pravidlá, aj my sme sa spoločne učili dopravné značky, ktoré nám pripomínali a pripodobňovali Božie pravidlá na duchovnej ceste. Pomocou biblických príbehov sme každý deň zisťovali, ako z úzkej cesty neodbočiť, ale zostať vernými, aj keď je to niekedy ťažké. Deti si vyrábali vlastné autá a konali sa veľké táborové preteky. Dievčatá sa zase mohli učiť o svojej kráse a hodnote na dievčenskom seminári. Okrem mnohých hier, natáčania vlastného videoklipu a tvorivých aktivít sme sa večer modlili za svetové misie a hovorili sme deťom svedectvá o tom, čo Pán Boh robí v našich životoch.  Najobľúbenejšími časťami dňa bolo podľa detí ranné stíšenie na izbách a futbal s mládežníkmi. Pre mňa osobne bol tento tábor dôkazom o tom, že Pán Boh miluje deti ako aj detské tábory a že sa teší spolu s nami. Mohli sme vidieť ako nás chránil, posielal nám rôzne situácie kde mohol byť nakoniec On oslávený a mohli sme vidieť Jeho priazeň vo všetkom. Najsilnejšie momenty boli vždy večer, keď sme ukladali deti spať a chodili sme sa s nimi modliť, vtedy otvorili svoje srdcia a ich viera bola taká, o ktorej hovoril Pán Ježiš ešte na tejto zemi. Druhá vec, ktorá ma zasiahla bola na konci tábora, kedy som deťom dala priestor, aby sa mohli navzájom oceniť a pochváliť a jeden druhému ospravedlniť. To by som vám priala zažiť, lebo to bolo pokorujúce hlavne pre dospelých. Veď nie nadarmo je napísané (Matúš 18:3)  Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

Za ochotu zrealizovať tento tábor a vziať si na zodpovednosť veľa malých detí chceme poďakovať našej s. farárke Aničke Belanji, Ľubke  Plachtinskej, Janke Plachtinskej,  i všetkým dobrovoľníkom z radov mládeže i starších, ktorí boli ochotní pomôcť pri zvládnutí tak náročného týždňa a tak dôležitej aktivity akou je privádzanie detí k živému Bohu.